Neísť na očkovanie naozaj nie je riešenie - aj keď sa bojíte.

Neísť na očkovanie naozaj nie je riešenie - aj keď sa bojíte.

Strach z očkovania môže byť iracionálny, ale môže mať aj racionálny základ. Dôvody môžu byť rôzne. Niekto mohol v minulosti ťažko znášať vakcináciu, iný môže mať v osobnej anamnéze napríklad poruchy zrážanlivosti krvi.

Benefity očkovania spravidla prevyšujú jeho riziko. Najmä, ak sú závažné nežiadúce vedľajšie účinky len zriedkavé. Nikto však nechce byť medzi tými pár jednotlivcami, ktorí prekonali ochorenie Covid-19 relatívne v pohode a zloží ich práve očkovanie.

Slovensko síce pozastavilo očkovanie vakcínou od AstraZeneca pri prvých dávkach, na rovnakom princípe vektorovej vakcíny však funguje aj Johnson&Johnson či Sputnik. Obe vakcíny už dorazili na Slovensko. Americkou vakcínou by mali očkovať najmä starších ľudí a obyvateľov marginalizovaných skupín. Začiatkom júna sa budú môcť zaočkovať ruskou vakcínou všetci dospelí ľudia do 60 rokov.

Zriedkavé vedľajšie účinky sa však môžu prejaviť pri všetkých vakcínach. Správna kombinácia a načasovanie krvných testov pomáha rýchlym spôsobom identifikovať u konkrétnej osoby hroziaci problém. Výskyt alergickej reakcie na liek či vakcínu v minulosti môže naznačovať jej zopakovanie v súčasnosti. Získané výsledky testov krvi, najmä pri očkovaní bez nežiadúcich merateľných účinkov, môžu poslúžiť ako cenný zdroj informácií kedykoľvek aj v budúcnosti.

Z krvi sa dá zistiť veľa

Testovanie krvi teda pomáha odstrániť strach z očkovania – Unilabs Slovensko ponúka balík vyšetrení Covid-19: očkovanie bez strachu. „Niektoré nežiadúce účinky vakcín je možné merať napríklad z krvi v laboratóriu. Patrí k nim tzv. prokoagulačný stav krvi (stav krvi v prospech zrážania krvi),  trombocytopénia (zníženie počtu krvných doštičiek), ale aj alergická reakcia na podanú vakcínu,“ vysvetľuje doktorka Marta Dobáková, medicínska riaditeľka Unilabs Slovensko.

Hemoglobín v krvnom obraze totiž dokáže odhaliť anémiu, ktorá zhoršuje zásobenie tkanív kyslíkom. Počet bielych krviniek má zase vzťah k infekciám, zápalovým ochoreniam a poruchám imunitného systému. „Krvné doštičky sa podieľajú na zrážaní krvi a zmeny v ich počte alebo funkcii môžu byť rizikom pre vznik krvnej zrazeniny alebo krvácania. Alergická reakcia sa môže prejaviť zvýšením počtu eozinofilov. Základné parametre zrážania krvi zasa odhalia, či sú pomery v krvi posunuté nebezpečne v prospech tvorby krvných zrazenín alebo nie,“ opisuje doktorka Marta Dobáková, ako je možné zistiť, či a ako sa môže očkovanie negatívne dotknúť niektorých ľudí.

Len raz nestačí

Na to, aby sa dalo zhodnotiť, či niekomu hrozí alergická reakcia alebo existuje dokonca riziko trombózy, sa odporúča vyšetrenia absolvovať dvakrát. Pred vakcináciou, aby pacient poznal svoj východiskový stav a následne po očkovaní. Ak sa pri porovnaní výsledkov rovnakých testov z prvého a druhého vyšetrenia nájdu významné rozdiely a klinické príznaky pretrvávajú alebo sa dokonca zhoršujú, treba neodkladne navštíviť lekára.

Ideálne je prvé testovanie absolvovať týždeň až dva pred očkovaním. Žiadny človek, ani počas lockdownu, nežije v úplnej izolácii a jeho život ovplyvňujú mnohé faktory (napr. infekcia, malý chirurgický zákrok a pod.), ktoré si veľakrát ani neuvedomí. Čím viac času uplynie medzi testom krvi a samotným očkovaním, tým s vyššou pravdepodobnosťou môžu byť výsledky ovplyvnené týmito faktormi, žiaľ, nebudú testami krvi pred očkovaním podchytené. Po očkovaní, ak sa človek cíti dobre a nemá klinické príznaky, je postačujúce sa otestovať kedykoľvek medzi 7. až 30. dňom po podaní vakcíny. Pri prvom spozorovaní prejavov alergie a trombózy je nutné okamžité vyšetrenie, bez zbytočného čakania.

Tagy
  • covid-19
  • očkovanie