SARS-CoV-2 (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus 2) patrí medzi RNA vírusy a je pôvodcom koronavírusovej choroby COVID-19 (COronaVIrusDisease). Vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov zaradený do 3. skupiny biologických faktorov (BF), ktoré sa klasifikujú na základe miery rizika nákazy u ľudí. Vírus sa následne šíri prenosom z človeka na človeka v prvom rade prostredníctvom kvapôčkovej infekcie. Infikované kvapôčky sa uvoľňujú, keď chorý kašle alebo kýcha, prípadne pri rýchlom tempe reči. Nakoľko sú infekčné sliny aj hlieny, vírus je možné z infikovaných povrchov preniesť do tela aj dotykom v oblasti očí, nosa a úst. Mimo ľudského tela dokáže prežiť aj niekoľko dní. Inkubačná doba (čas od nákazy po vznik prvých príznakov) je 2 až 14 dní. Už počas inkubačnej doby môže jednotlivec nakaziť ďalšie osoby.
Najlepšou obranou organizmu pred vírusmi je imunitný systém. Vyšetrenie hladín protilátok proti koronavírusu SARS-CoV-2 môže preukázať, či ste sa s vírusom už stretli, či organizmus spustil obrannú reakciu, a či si váš organizmus vybudoval istú mieru imunity tvorbou protilátok.
Vyšetrenie protilátok Anti koronavírus SARS-CoV-2 patrí medzi nepriame laboratórne diagnostické metódy. Vyšetrenie je realizované diagnostickými setmi, ktoré majú certifikát kvality a značku IVD (In Vitro Diagnostics) a sú schválené na vyšetrovanie daného ochorenia.
Čo sú protilátky a ako fungujú? Protilátky sú bielkoviny, ktorých úlohou je rozpoznať, označiť a neutralizovať vírus alebo aktivovať iné zložky imunitného systému na jeho zničenie. Hladiny protilátok v rôznej miere pretrvávajú v krvi aj po prekonaní infekcie s cieľom zabrániť opätovnému vzplanutiu ochorenia. Ak máte požadovanú hladinu protilátok, tak si váš imunitný systém vírus zapamätal a vie vás pred ním chrániť.
Z doterajších informácií a štúdií je zrejmé, že v boji proti koronavírusu je hlavným obranných procesom bunková imunita, ktorá je sprostredkovaná bunkami ako fagocyty, NK bunky, lymfocyty. Zatiaľ nie je dostatočne objasnený spúšťací mechanizmus produkcie protilátok. Prvé protilátky sa podľa dostupných zdrojov začínajú tvoriť 7 – 10 dní po nástupe klinických príznakov (u cca 90 % pacientov). Pacienti s klinickými príznakmi a závažným priebehom ochorenia majú zväčša vysoké hodnoty protilátok. U pacientov bez klinických príznakov sú hladiny protilátok nízke alebo sa tvoria v takej miere, ktorá nie je zistiteľná. V závislosti od triedy protilátky je možné zachytiť ich hladiny aj po uplynutí dlhšej doby.
Protilátky v triede IgM sa tvoria v skorých štádiách infekcie, sú vo vzájomnom vzťahu s klinickými príznakmi a je reálny predpoklad, že sú typické pre akútnu fázu infekcie. Z doterajších skúseností sme ich schopní zistiť v prevažnej miere u pacientov s príznakmi a u tých s ťažším priebehom ochorenia, a to aj dlhodobo aj po prekonaní infekcie.
Protilátky v triede IgA sa dajú zistiť v akútnej/prebiehajúcej fáze infekcie a sú vysoko senzitívne ((schopnosť zachytiť skúmaný znak). Sú vo vzájomnom vzťahu s klinickými prejavmi ochorenia najmä s problémami s dýchaním. Pozitívny výsledok v triede IgA v kombinácii s pozitívnym výsledkom IgG protilátok predstavuje vysokú pravdepodobnosť prekonania infekcie SARS-CoV-2. Pri pozitivite iba v triede IgA je vhodné uskutočniť opakovaný odber o 14 – 21 dní, aby sa potvrdil nástup tvorby protilátok IgG a prekonanie infekcie SARS-CoV-2.
Protilátky v triede IgG majú vysokú špecificitu (schopnosť určiť presne skúmaný znak) a sú prítomné po prekonaní infekcie. U pacientov s klinickými príznakmi a pri závažnom priebehu ochorenia sa predpokladá začiatok ich tvorby v priebehu 14 dní. U pacientov bez klinických príznakov potom najskôr po 14 – 30 dňoch po prekonaní infekcie.
Infekcia zväčša prebieha len s miernymi prejavmi ochorenia ako je kašeľ a/alebo zvýšená teplota alebo aj bez príznakov. Symptomatické ochorenie sa môže prejaviť horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V súčasnosti je už známych až 200 príznakov sprevádzajúcich ochorenie COVID-19.
V závažných prípadoch je prítomný charakteristický RTG alebo CT nález zápalu pľúc, pretrvávajúca horúčka, dusivý kašeľ, hnačka, bolesti svalov.
Vzhľadom na aktuálne epidemiologické opatrenia nemôžeme odber na vyšetrenie hladín protilátok proti koronavírusu SARS-CoV-2 na našich pracoviskách vykonať v prípade, ak máte pozitívnu odpoveď na niektorý z nižšie uvedených faktov:
- Bol/a som v kontakte s osobou/ami, ktoré vykazujú známky ochorenia COVID-19.
- Mám chorobné príznaky ako sú zvýšená teplota, horúčka, kašeľ, nádcha, ťažkosti s dýchaním, bolesť svalov/kĺbov/chrbtice, únava, strata čuchu/chuti.
- Som v karanténe.
Vyšetrenie protilátok je spôsob, ako sa pozrieť v čase dozadu a dozvedieť sa, či bol človek nakazený koronavírusom SARS-CoV-2. Dáta ukazujú, že počet nakazených je ďaleko vyšší ako počet tých, ktorých sa doteraz podarilo pozitívne testovať.
Nakoľko reakcia imunitnému systému je odpoveďou na vzniknutú infekciu, protilátky sa tvoria najskôr asi 7-10 dní po nástupe klinických príznakov. Z toho dôvodu nie je stanovenie hladín protilátok určené pre novo-infikovaných, či počas akútne prebiehajúcej infekcie. V takomto prípade je vhodné využiť náš koronavírus SARS-CoV-2 RNA PCR test.
FAQ (vyberáme z kontaktných formulárov)
Za aký čas sa vytvoria protilátky proti koronavírusu?
Čas vytvorenia protilátok pri ochorení COVID-19 je rôzny, súvisí s klinickým stavom pacienta a v tomto prípade nie je známe žiadne diagnostické pravidlo ako pri iných infekčných ochoreniach. Prax ukazuje, že pacienti s klinickými príznakmi a pacienti vo vážnom stave vyprodukujú protilátky v priebehu 7-14 dní. U pacientov bez klinických príznakov sa predpokladá zapojenie bunkovej imunity, ktorá nie je typická tvorbou protilátok, a preto ich je možné v krvi zistiť až po viac ako 30 dňoch od začiatku ochorenia. U niektorých pacientov sa v tele ani nevytvorí hladina protilátok, ktoré by sa dali na diagnostických setoch zistiť.
Ako dlho pretrvávajú protilátky proti koronavírusu?
Na základe doterajších štúdií nie je známe, ako dlho v tele pacienta pretrvávajú pozitívne hodnoty protilátok a za aký čas od ochorenia klesnú pod hladinu, ktorá sa dá stanoviť diagnostickými setmi.
Môže ovplyvniť darovanie krvi výsledok hladín protilátok?
Darovanie krvi neovplyvňuje hladiny protilátok SARS-CoV-2 v krvi pri ich stanovení.
Nakoľko je test na protilátky presný?
V laboratórnej sérologickej diagnostike (vyšetrenie krvi) sa neuvádza presnosť testu. Každý test má určenú špecificitu (schopnosť určiť presne skúmaný znak) a senzitivitu/citlivosť (schopnosť zachytiť skúmaný znak). Laboratórium pracuje s diagnostickými setmi, kde výrobca v jednotlivých triedach imunoglobulínov uvádza, že špecificita a senzitivita je pri vyšetrení po viac ako 30 dňoch od prekonania infekcie nad 95 %.
Ak mám pozitívne výsledky protilátok, aká je pravdepodobnosť, že sa znova nakazím?
Infekcia koronavírusu je celosvetovo známa približne rok. V momentálnej situácii nie sú uzavreté štúdie ohľadom nákazy, vzniku imunity a možnosti opakovanej infekcie. Na túto otázku budeme vedieť odpovedať časom.
Je test na protilátky akceptovaný na vycestovanie do zahraničia?
Ani negatívny, ani pozitívny výsledok testu na protilátky proti koronavírusu nie je v súčasnosti akceptovaný Úradmi verejného zdravotníctva a nie je možné ho použiť na vycestovanie do zahraničia alebo ako náhradu za RT-PCR test či antigénový test.
Ak mám dlhodobo pozitívne hladiny protilátok IgM, IgA a IgG alebo samostatnú triedu protilátok, som pre svoje okolie infekčný?
Na základe usmernení WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) a skúseností z praxe vytváranie protilátok znižuje hladiny antigénu a miera infekčnosti klesá. Pri dlhodobej pozitívnej hladine protilátok v tele nepredstavujete riziko pre svoje okolie. Je to len odpoveď vášho imunitného systému na prekonané ochorenie. Vytvorenie protilátok v tele je jeden z diagnostických nástrojov v nemocničných zariadeniach, ktorým sa určuje miera infekčnosti alebo neinfekčnosti pacienta pre zdravotnícky personál.
English
