Význam testovania
Kašeľ sprevádza ochorenia rôznej etiológie (napr. srdca, tráviaceho systému), dokonca môže mať aj psychický podklad. Dĺžka trvania a symptómy sprevádzajúce kašeľ pomáhajú určiť príčinu kašľa a liečiť ho. Najčastejšie však kašeľ sprevádza ochorenia dolných dýchacích ciest a pľúc infekčnej etiológie a alergie. Po ich vylúčení prichádza do úvahy diagnostika chronickej obštrukčnej choroby pľúc, astmy a iných zdĺhavých respiračných ochorení, ktorá už patrí do rúk lekára.
Výskyt
Chronická obštrukčná choroba pľúc (ChOChP) na celom svete postihuje asi 210 miliónov ľudí a až 3 milióny chorých ročne umiera. ChOChP je podľa odborníkov jedinou hlavnou príčinou úmrtia, ktorá má vo vyspelom svete stúpajúci trend.
Príznaky
stav po infekcii, kašeľ trvajúci viac ako tri týždne, vykašliavanie hlienov, problémy s dýchaním, bolesti v oblasti hrudníka, teplota do 38 °C aj horúčka
Podrobnosti
Anti Mycoplasma pneumoniae IgA, IgM, IgG
Mycoplasma pneumoniae je primárnym patogénom respiračného traktu človeka. Spôsobuje pneumónie sprevádzané teplotami, nevoľnosťou, zimnicou, neproduktívnym kašľom a únavou. Infekcia sa šíri vzduchom. Ochorenie je dobre liečiteľné antibiotikami. M. pneumoniae je v súčasnosti považovaná za vyvolávateľa zápalu priedušnice a priedušiek a primárneho atypického zápalu pľúc. Môže byť prenášaná blízkym osobným kontaktom kvapôčkovou infekciou. Protilátky typu IgM sú dobrým markerom akútnej či práve odznievajúcej infekcie. K vzostupu protilátok typu IgA dochádza neskôr než u IgM, častý je ich skorší pokles. Význam majú v prípade absencie IgM u niektorých pacientov a pri reinfekcii. K vzostupu IgG protilátok dochádza po 2-3 týždňoch od začiatku výskytu príznakov, maximálne hladiny dosahujú niekedy až o 6 mesiacov, pretrvávajú dlhšie – aj viac rokov. V prípade reinfekcie treba hodnotiť dynamiku protilátok u párových vzoriek odobratých v odstupe 1-2 týždňov.
Anti Chlamydia pneumoniae IgA, IgM, IgG
Chlamydia pneumoniaespôsobuje infekcie hornej a dolnej časti dýchacieho systému, kam patria zápaly prínosových dutín, zápaly hltana, zápaly priedušiek aj zápaly pľúc. Odhaduje sa, že je celosvetovo zodpovedná za 5 - 15 % zápalov pľúc získaných v kolektíve. Ich diagnostika a liečba sa odlišuje od iných typických bakteriálnych patogénov (Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae), z čoho vychádza pomenovanie "atypický zápal pľúc". Hoci priebeh infekcie je prevažne bezpríznakový alebo len s miernymi prejavmi, klinický význam infekcie je v navodení dlhodobej zápalovej reakcie, ktorá vytvára podmienky pre prechod do zdĺhavého zápalu priedušiek, ChOChP, sarkoidózy a astmy.
Pozitívny nález IgM protilátok sa považuje za dôkaz prebiehajúcej, resp. nedávnej infekcie. V priebehu primárnej infekcie sú protilátky IgM produkované približne po 3 týždňoch od prvých prejavov ochorenia, kým IgG a IgA sa dajú zistiť až po 6 – 8 týždňoch. Avšak pri opakovaných infekciách (reinfekciách), ktoré sú pomerne časté, sa IgM protilátky buď vôbec netvoria alebo len v nízkych hladinách, zatiaľ čo hladiny IgA a IgG protilátok v priebehu 1 – 2 týždňov prudko stúpnu.
Po prekonaní ochorenia začne po asi 2 mesiacoch klesať hladina protilátok IgM a do 4 – 6 mesiacov je nemerateľná. Podobne klesá aj hladina IgA a IgG protilátok, ktoré však pretrvávajú aj viac ako 3 roky po infekcii, avšak často vďaka opakovaným infekciám ostáva hladina protilátok dlhodobo stabilne zvýšená.
Dôkaz protilátok nie je vhodný indikátor chronickej infekcie, nelokalizuje a nešpecifikuje ochorenie, i keď pretrvávajúca produkcia IgA protilátok a dlhodobo vysoká hladina IgG protilátok sa môžu považovať za marker chronickej infekcie spolu s ďalšími parametrami ochorenia.
Krvný obraz s diferenciálom umožňuje odhaliť anémiu a tým zhoršené zásobenie tkanív kyslíkom, infekciu či poruchu imunitného systému a vysloviť podozrenie na poruchy zrážania krvi a riziko vzniku krvných zrazenín.
IgE (imunoglobulín E) je protilátka zo skupiny tzv. reagínov. U zdravého človeka sú jeho hladiny v krvi nízke. V organizme má selektívnu distribúciu, časť je viazaná regionálne – v lymfatických uzlinách, v dýchacom a v tráviacom systéme, a časť je viazaná na povrch mastocytov (žírne bunky) na slizniciach a v spojivách. V cytoplazme mastocytov sa nachádza veľké množstvo granúl. Pri kontakte IgE s antigénom (alergénom) dochádza k degranulácii mastocytov a k uvoľneniu aktívnych látok typu histamín, heparín, sérotonín. Zvýšené hladiny IgE v krvi nachádzame pri alergiách a parazitárnych infekciách. Pri podozrení na poruchy imunity sa hodnoty IgE posudzujú komplexne spolu s ostatnými triedami a podtriedami imunoglobulínov a s klinickým stavom pacienta.
Aeróbna kultivácia – spútum
Kultivačným vyšetrením spúta sa diagnostikujú infekcie dolných dýchacích ciest (DDC). Spútum je vykašľaný hlien z DDC, ktorý neobsahuje sliny. Prítomnosť slín a baktérií z dutiny ústnej vo vzorke spúta znehodnotí výsledok a znemožní dôkaz skutočného pôvodcu infekcie DDC. Výsledky testovania citlivosti izolovaných mikroorganizmov na antibiotiká pomáhajú zvoliť správnu následnú liečbu, pričom treba brať do úvahy závažnosť ochorenia, vek pacienta a prípadné iné sprievodné ochorenia.
Spútum odoberáme ráno pri prvom vykašliavaní. Pred odberom vzorky spúta si pacient dôkladne opakovane vypláchne ústa čistou pitnou vodou a potom zhlboka zakašle. Vykašľané spútum zachytí do sterilnej nádobky.
Najčastejším pôvodcom infekcie je Streptococcus pneumoniae, k menej častým patria Haemophilus influenzae, Staphylococcus aureus, Moraxella catarrhalis, Streptococcus pyogenes a gramnegatívne paličky z čeľade Enterobacteriaceae.
Vyšetrenie sa odporúča pri pretrvávajúcom produktívnom kašli.
Mikroskopia – spútum
Určenie, či je dodaný materiál naozaj spútum, sa zakladá na vzájomnom pomere polymorfonukleárnych leukocytov a dlaždicových epiteliálnych buniek v mikroskopickom obraze. Vyhodnotenie vzorky spúta ako vhodnej pre kvantitatívne spracovanie sa zakladá nielen na mikroskopii, ale aj na znalosti diagnózy pacienta.
Na mikroskopické vyšetrenie odoberáme ranné čerstvé spútum nalačno, ktoré sa po nátere na podložné sklíčko farbí podľa Grama. Mikroskopicky sa okrem baktérií stanovujú lymfocyty, eozinofily, neutrofily a ďalšie bunkové zložky.
Mykológia – spútum
Pľúcne mykózy sú najčastejšou formou invazívnych mykotických infekcií, ktoré postihujú takmer výlučne pacientov s deficitom imunitného systému. Kandidy (kvasinky) sú šiestym najčastejším patogénom nemocničných infekcií. Candida a Aspergillus sú najčastejšími patogénmi spôsobujúcimi pľúcne mykózy.
V prípade, že je jedinec oslabený závažným celkovým ochorením (napr. onkologický pacient, prípadne s inými poruchami imunitného systému), môže mykologická kultivácia spúta ozrejmiť príčinu dlhšie unikajúcej diagnózy. Súčasťou mykologického vyšetrenia spúta je aj stanovenie citlivosti týchto agensov na antimykotiká. Nález nízkej kvantity kvasiniek (<104) zväčša signalizuje kontamináciu spúta ústnou mikrobiotou, keďže kvasinky sa fyziologicky nachádzajú aj v ústnej dutine.
Ak potrebujete výsledky testov z balíka Pretrvávajúci kašeľ konzultovať, odporúčame vám tak urobiť s pneumológom, prípadne s internistom (vnútorné lekárstvo).
