Balík Sexuálne prenosné ochorenia PLUS obsahuje 7 testov. Oproti balíku BASIC rozširuje diagnostiku sexuálne prenosných ochorení o vyšetrenie prítomnosti infekcie HIV a informáciu o závažnosti priebehu hepatitídy B.
Prečo absolvovať tieto testy?
Význam testovania
Ak striedate partnerov, mávate nechránený sex alebo, ak nepoznáte zdravotný stav svojho partnera, máte možnosť dať sa laboratórne otestovať. Riziko nákazy sexuálne prenosnými ochoreniami zvyšuje aj obľuba piercingov, tetovania či injekčnej aplikácie drog.
Výskyt
Vo svete pribudne každý deň približne jeden milión ľudí nakazených sexuálne prenosnými ochoreniami. Problémom je celosvetový nárast výskytu týchto infekcií u adolescentov, Slovensko nevynímajúc – v roku 2016 sa podľa štatistiky VšZP liečilo na pohlavné choroby vyše 2500 tínedžerov. U niektorých liečiteľných ochorení je problémom aj stúpajúca rezistencia pôvodcov ochorení voči dostupným liekom.
Príznaky
výtok sprevádzaný pálením a svrbením, vyrážky alebo pľuzgieriky v intímnych partiách, spenený moč, iné prejavy zápalu močovo-pohlavných ciest (zmena farby moču, bolesti v podbrušku, teplota do 38 °C). Neprítomnosť príznakov sexuálne prenosnú infekciu nevylučuje (až 60 % z nich prebieha bezpríznakovo).
Teraz vám podrobne vysvetlíme, čo budeme testovať a prečo:
Anti HIV 1, 2, p24 HIV antigén predstavuje skríningový test na vyšetrenie protilátok proti vírusu HIV 1 a HIV 2 a vyšetrenie antigénu p24 (bielkoviny, ktorá je súčasťou obalu vírusu HIV). Kombinácia vyšetrení umožňuje skorší záchyt infekcie, aj znížiť počet falošne negatívnych výsledkov. V prípade reaktívneho výsledku sa vykonáva vyšetrenie v Národnom referenčnom centre pre HIV.
Zdrojom infekcie spôsobenej vírusom HIV je človek. Poznáme 2 druhy HIV vírusov: HIV 1 a HIV 2. K infekcii dochádza priamym prenosom: sexuálnym stykom alebo infikovanými injekčnými ihlami, transfúziami infikovanej krvi, aplikáciou infikovaných krvných derivátov, transplantovanými infikovanými orgánmi, transplacentárnou cestou a materským mliekom. Po infikovaní sa u 40 – 90 % osôb objavia nešpecifické prejavy ako zvýšenie teploty, potenie, malátnosť, bolesti kĺbov a svalov, bolesti hlavy, nauzea, známe aj ako akútny retrovírusový syndróm. Často sa zamenia s prejavmi pri bežných vírusových ochoreniach alebo sa prehliadnu úplne. Príznaky pretrvávajú 3 až 14 dní a vymiznú spontánne. U časti infikovaných osôb môže toto štádium prebehnúť aj bez akýchkoľvek klinických príznakov, v krvi však majú vysoký počet kópií vírusu HIV. Po tomto období nasleduje rôzne dlhá asymptomatická fáza, ktorá trvá aj niekoľko rokov. Charakterizuje ju prítomnosť protilátok proti antigénom HIV, pričom vírus z krvi takmer vymizne a presúva sa do periférnych lymfatických orgánov a tkanív. Po tomto období nastupuje štádium známe pod skratkou AIDS, ktoré sa vyznačuje oportúnnymi infekciami, výskytom nádorov a rýchlym progresom končiacim smrťou.
HBeAg je rozpustná bielkovina, ktorá je markerom množenia vírusu, a sprevádzajú ho sérové koncentrácie nukleovej kyseliny vírusu (DNA), ktoré sú 105 až 106 IU/ml alebo vyššie. Podľa výsledkov HBeAg z krvi rozlišujeme dve kategórie chronickej hepatitídy B. HBeAg pozitívna chronická HBV infekcia je spojená s aktívnym množením vírusu a spontánnou sérokonverziou z HBeAg pozitívnej na antiHBe pozitívnu infekciu s následným znížením množenia vírusu a klinickým zlepšením. HBeAg negatívna chronická hepatitída B je spôsobená mutáciou v precore a corepromotor génu, ktorá obmedzuje tvorbu HBeAg a zodpovedá za narastajúci výskyt týchto prípadov. V porovnaní s HBeAg pozitívnou formou sa vyznačuje tendenciou k progresívnejšiemu poškodeniu pečene, fluktuujúcou aktivitou enzýmu alanínaminotransferázy (ALT), nižšími koncentráciami vírusovej DNA a vysokým výskytom opätovného prepuknutia infekcie po ukončení liečby.
ALT (alanínaminotransferáza) je enzým prítomný vo vnútri buniek (v cytoplazme) viacerých tkanív. Je dôležitý pre tvorbu aj odbúravanie aminokyselín, a teda aj pre metabolizmus dusíka, ale význam má aj pre metabolizmus glukózy. Pre správnu funkciu potrebuje tento enzým derivát vitamínu B6. Zvýšenú aktivitu ALT nachádzame pre narušení celistvosti buniek (najmä pečene a červených krviniek).
GMT (v literatúre aj ako GGT) je gamaglutamyltransferáza, enzým s najvyššou koncentráciou v pečeni. V pečeňovej bunke je umiestnený blízko povrchu (membrány), preto sa ako jeden z prvých uvoľňuje pri poruchách pečene a žlčových ciest (napr. aj v dôsledku poškodenia liekmi či alkoholom).
HBsAg alebo austrálsky antigén je povrchový antigén v obale vírusu hepatitídy B. Pri akútnej infekcii sa ako prvý zisťuje z krvi práve tento HBsAg a to zhruba 1 – 6 týždňov pred klinickými príznakmi. Pretrvávanie HBsAg v krvi viac ako 6 mesiacov poukazuje na prechod ochorenia do chronickej fázy.
Anti HCV IgG sú protilátky typu IgG proti vírusu hepatitídy C. Na rozdiel od hepatitídy typu B má hepatitída C miernejší priebeh, nezriedka prebieha úplne asymptomaticky, avšak častejšie prechádza do chronickej formy (až 80 %), v priebehu ktorej môže – asi v 20 % prípadov – dôjsť k vývoju ťažkého poškodenia pečene (cirhózy pečene) s prechodom do rakoviny pečene. Pôvodca ochorenia, vírus hepatitídy C (HCV) sa prenáša krvou. Zvýšené riziko nakazenia je predovšetkým u tých, ktorí užívajú drogy intravenózne (t. j. vpichovaním do žíl, napr. heroín) a injekčné striekačky používajú spolu s ďalšími drogovo závislými. V prípade používania znečistených nástrojov sa stáva rizikovým aj tetovanie či piercing. Často dochádza k prenosu infekcie pri zraneniach ostrými predmetmi (zranenie spôsobené ihlou), ak dôjde k súčasnému prenosu kontaminovanej krvi. Riziko prenosu vírusu z tehotnej matky na ešte nenarodené dieťa je pri normálnom pôrode asi 5 %, pričom toto riziko závisí od množstva protilátok proti HCV v sére matky a v pupočníkovej krvi. Prenos HCV dojčením zatiaľ u HCV pozitívnych matiek nebol zaznamenaný.
Baktéria (spirochéta) T. pallidum spôsobuje infekciu syfilis, ktorá môže byť vrodená alebo získaná, obe formy sa delia na včasný a neskorý syfilis. Včasný syfilis je možné ďalej rozdeliť na primárny, sekundárny a skorý latentný syfilis, neskorý syfilis zahŕňa neskorý latentný syfilis a terciárne štádium s postihnutím srdca, mozgu, miechy a kože. Neliečený syfilis vedie k smrti.
Ako skríningové vyšetrenie na syfilis sa odporúča súčasne netreponémový aj treponémový test (RRR test a vyšetrenie celkových protilátok proti T. pallidum), ktoré sú súčasťou našich balíkov Sexuálne prenosné ochorenia.
Rýchla reagínová reakcia (RRR) je netreponémový, nešpecifický test odporúčaný WHO ako skríningové vyšetrenie na syfilis. Pozitívny výsledok RRR indikuje prítomnosť reagínov, ktoré sú prítomné počas akútneho štádia infekcie Treponema pallidum. Vzorky s pozitívnym výsledkom RRR treba potvrdiť špecifickým testom. Pred stanovením diagnózy treba zhodnotiť aj klinické údaje pacienta. Negatívny výsledok reakcie znamená, že človek nie je infikovaný T. pallidum.
Anti Treponema pallidum test predstavuje vyšetrenie celkových protilátok proti baktérii Treponema pallidum z krvi. Pozitívny výsledok tohto testu môže indikovať súčasnú, v minulosti prekonanú alebo úspešne liečenú infekciu. Týmto testom nie je možné rozlíšiť liečené a neliečené infekcie.
Ak potrebujete výsledky testov z balíka Sexuálne prenosné ochorenia konzultovať, odporúčame vám tak urobiť s urológom, prípadne s internistom (vnútorné lekárstvo), prípadne so všeobecným lekárom pre dospelých.
