Moderný spôsob života prináša so sebou vďaka časovej tiesni, uponáhľanosti a všade pôsobiacemu stresu nárast počtu ľudí s poruchami nálady, detský vek nevynímajúc. Situácia je o to vážnejšia, že mnohí ľudia pociťujúci takýto diskomfort, často bagatelizujú svoje pocity, bez vyhľadania pomoci odborníkov. Ďalším dôvodom nevyhľadania pomoci je strach z reakcie okolia vo forme odmietnutia či vylúčenia.
Význam testovania
Nálada je relatívne dlhotrvajúci stály psychický stav s priemernou až slabou intenzitou, tvorí emočné pozadie psychiky a určitý čas sprevádza prežívanie (správanie, predstavivosť) jedinca. Súvisí s úrovňou emocionálnej inteligencie, vyspelosti jedinca a schopnosťou spoznať a regulovať emócie. Niekto má náladu vyrovnanú, iný ľahko narušiteľnú. Existuje vzťah medzi rysmi osobnosti a stavom vnútorných orgánov. Na náladu človeka i jeho zdravotný stav vplývajú aj slnečný a mesačný svit, teplo, chlad, vlhkosť, atmosférický tlak, stav svedomia, kvantita a kvalita spánku, hormonálne zmeny. Nálady podnecujú vznik čiastkových emócií, ovplyvňujú pamäť, vnímanie, myslenie, záujmy, motiváciu, postoje, správanie a iné; nie sú zamerané na špecifický podnet. Nedostatočné zásobenie organizmu kyslíkom môže viesť k úzkostným stavom. Ľudia s chronickou nespavosťou sú náchylnejší k depresiám.
Výskyt
Poruchy nálady sú jednou z najčastejších duševných porúch a z celoživotného hľadiska postihujú takmer 1/5 populácie. Depresívna porucha je štvrtým najčastejším ochorením a počas života postihne 10 – 40 % ľudí. Každoročne ochorie 5 % Slovákov, ženy dvakrát častejšie ako muži. S ťažkou depresiou má skúsenosť až 17 % ľudí. V priebehu života trpelo úzkostnou poruchou približne 10 – 25 % populácie.
Príznaky
zvýšená únava, nízky prah pre hnev, nezáujem o dianie okolo seba, nekvalitný spánok (plytký, časté budenie), pocity strachu a úzkosti, nízka tolerancia voči stresu, nechuť do jedla alebo, naopak, prejedanie sa, zanedbávanie hygieny a starostlivosti o vzhľad, nadmerné zaoberanie sa vlastnou osobou, pocity opustenosti a zbytočnosti.
Podrobnosti
Cholesterol je súčasťou každej bunky tela a v organizme plní viacero nenahraditeľných funkcií. Jeho množstvo v ľudskom tele je buď exogénneho pôvodu (prijatý zvonka, potravou) alebo endogénneho (vytvorený v tele). U určitej skupiny obyvateľstva nachádzame aj vrodené poruchy metabolizmu cholesterolu. Z dlhodobého hľadiska sú nebezpečné najmä zvýšené hodnoty cholesterolu kvôli riziku srdcovo-cievnych chorôb. Znížené hodnoty cholesterolu poukazujú na poruchy výživy či metabolizmu pri závažných celkových ochoreniach a môžu prispievať k hormonálnej nerovnováhe, infekciám. Jeho nízka hladina sa dáva do spojitosti so zvýšeným počtom depresívnych porúch a samovrážd.
Kortizol je steroidný hormón produkovaný najmä v kôre nadobličiek. Ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, má tlmivý účinok na imunitný systém, dlhodobo zvýšené hladiny prispievajú k rednutiu kostí. Do krvi sa vyplavuje ako odpoveď organizmu na stres (mentálny, fyzický), pričom dôjde k zvýšeniu hladiny cukru v krvi.
Sérotonín (5-hydroxytryptamín, skrátene 5-HT), je biologicky aktívna látka obsiahnutá v krvných doštičkách, v bunkách gastrointestinálneho traktu a v menšej miere aj v centrálnom nervovom systéme. Obzvlášť dôležitý je ako neurotransmiter, pretože ovplyvňuje sérotonínergný systém tvorený sústavou neurónov v predĺženej mieche. Tento systém si udržiava za normálneho stavu optimálnu hladinu sérotonínu vlastnou syntézou z jeho biochemických prekurzorov. Neuróny so sérotonínovými receptormi sa vyskytujú aj v limbickom systéme a v niektorých častiach mozgovej kôry. Nadmerne zvýšená hladina sérotonínu spôsobuje nebezpečný tzv. sérotonínový syndróm. Prejavuje sa trasením, vyšším krvným tlakom, zrýchlením srdcovej činnosti, zmätenosťou a bezvedomím. Nedostatok sérotonínu sa prejavuje zhoršenou náladou, poruchami spánku až depresiou.
Zvýšené hladiny katecholamínov (metanefrín, normetanefrín) sú inaktívne metabolity adrenalínu) sú, okrem iného, zodpovedné aj za pocit úzkosti, nervozitu, nestabilnú náladu alebo dezorientáciu.
Ak potrebujete výsledky testov z balíka Zlá nálada konzultovať, odporúčame vám tak urobiť s internistom (vnútorné lekárstvo).
