Význam testovania
Zdravé obličky majú čistiacu aj endokrinnú funkciu a pomáhajú regulovať krvný tlak. Postihnúť ich môžu zápaly, kamene alebo nádory, podľa priebehu môžu byť ochorenia akútne alebo chronické. Nevýhodou ochorení obličiek býva väčšinou dlhé bezpríznakové obdobie, počas ktorého spôsobí prebiehajúci chorobný proces ich trvalé poškodenie. S nefunkčnými obličkami máte jedinú záchranu – pravidelnú dialýzu, alebo transplantáciu.
Výskyt
Približne každý pätnásty až desiaty Slovák má určitý stupeň poškodenia obličiek. Na Slovensku je asi 600 pacientov s dialýzou a ročne sa vykoná 25 až 27 transplantácií na 1 milión obyvateľov.
Príznaky
bolesti v driekovej oblasti chrbta alebo pod rebrami v bočnej časti chrbta, bolesti podbruška alebo v slabinách, bolesti či pálenie pri močení, častejšie nutkanie na močenie, zakalený alebo červený moč, zápach moču, vracanie, bolesti hlavy, horúčka, zimnica, triaška, hnačka
Podrobnosti
Erytropoetín (EPO) je hormón produkovaný v obličkách. Reguluje tvorbu červených krviniek v kostnej dreni s cieľom pokryť požiadavky tkanív na kyslík. Vylučovanie EPO obličkami je riadené senzorom kyslíka v obličke, ktorý reaguje na parciálny tlak kyslíka v krvi. Zmena hladín tohto hormónu vyvoláva podozrenie na chronické ochorenie obličiek (miesta tvorby EPO sú zničené chorobným procesom), vysoké hodnoty môžu byť pri tumore alebo dopingu.
Beta-2-mikroglobulín (B2M) je bielkovina na povrchu všetkých jadrových buniek, najviac sa však vyskytuje na bielych krvinkách, hlavne na B-lymfocytoch. Pri rozpade buniek sa B2M uvoľňuje do krvi a z krvného obehu je potom vylučovaný obličkami. Je to citlivý ukazovateľ poškodenia obličiek (zvyšovanie jeho hodnoty v krvi alebo v moči). Využíva sa aj v onkológii, hlavne pri zhubných nádoroch krvných buniek (leukémie, lymfómy), kde má význam pre monitorovanie priebehu choroby, ale aj úspešnosti liečby (nie však na skríning). Mierne zvýšené hladiny z krvi sú aj pri dlhodobých zápalových, autoimunitných a systémových ochoreniach.
Cystatín C je malý proteín, ktorý produkujú všetky jadrové bunky ľudského tela rovnakou rýchlosťou. Vylučovanie cystatínu C výhradne obličkami umožňuje vyšetrením jeho hladiny v krvi a výpočtom glomerulovej filtrácie (GF z cystatínu C) odhaliť aj veľmi včasné poruchy obličkovej funkcie bez nutnosti zbierať moč.
Kreatinín v moči sa využíva na posúdenie funkcie obličiek a na orientačnú informáciu o výžive a stave svalovej hmoty. Býva súčasťou rôznych výpočtových parametrov.
Index albumínu a kreatinínu v moči je vysoko špecifickým a senzitívnym parametrom na posúdenie funkcie obličiek.
Kyselina močová je dusíkatá látka, ktorá u človeka vzniká ako konečný produkt metabolizmu purínov. U zdravých ľudí je silným antioxidantom (vychytávačom voľných kyslíkových radikálov). Je jedným z biomarkerov panelu metabolického syndrómu. Pri zvyšovaní jej obsahu v tele sa vo forme kryštálov ukladá do tkanív, ktoré takto poškodzuje.
Albumín je malá bielkovina, ktorá tvorí 60 % krvných bielkovín. Už niekoľko rokov pred zjavným poškodením obličiek sa v mierne zvýšených hodnotách vylučuje močom. Pri poškodení obličiek sa objavuje v moči vo zvýšenej miere ako jedna z prvých bielkovín. Zvýšené hladiny albumínu v moči (mikroalbuminúria, albuminúria) upozorňujú na riziko zvýšenej srdcovocievnej chorobnosti a úmrtnosti.
Vápnik (kalcium, Ca) je minerál a tiež základná stavebná zložka kostí a zubov. Napomáha funkcii mnohých enzýmov, zrážaniu krvi, funkcii svalstva (zmršťovanie a relaxácia), uvoľňovaniu hormónov. Hladina vápnika spolu s ďalšími parametrami umožňuje komplexnejšie posúdiť jeho pôsobenie v metabolizme.
Fosfor (P) sa v tele nachádza v anorganickej a v organickej forme. Okrem stavebnej funkcie sa zúčastňuje aj energetického metabolizmu a udržiavania vhodného pH vnútorného prostredia. Najviac fosforu sa nachádza v kostiach, kde na jeho obsah spolu s vápnikom pôsobia aj hormóny parathormón, kalcitonín a vitamín D. Jeho hladinu v krvi ovplyvňuje najmä črevo (vstrebávanie z potravy) a obličky (vylučovanie).
Krvný obraz s diferenciálom umožňuje odhaliť anémiu a tým zhoršené zásobenie tkanív kyslíkom, vylúčiť infekciu či poruchu imunitného systému a vysloviť podozrenie na poruchy zrážania krvi a riziko vzniku krvných zrazenín.
Glukóza (ľudovo označovaná aj ako cukor) je jednoduchý sacharid, ktorý má funkciu hlavného zdroja energie pre bunky. Pri ochorení diabetes mellitus sa glukóza nevie dostať dovnútra buniek (bunky hladujú). Hladinu glukózy v krvi (zvýšenie, zníženie) ovplyvňuje viacero hormónov.
Močovina (urea) predstavuje odpadovú látku metabolizmu. Jej hladinu v krvi ovplyvňuje metabolizmus bielkovín a správne fungovanie pečene (kde sa tvorí) a obličiek (ktorými sa vylučuje do moču – asi 90 %). Malé množstvo močoviny (asi 10 %) sa vylučuje tráviacim systémom a kožou.
Kreatinín je ovplyvnený vekom, pohlavím, stravou, metabolizmom svalov, ale aj funkciou obličiek. Je produkovaný pomerne stabilnou rýchlosťou v závislosti od stavu svalovej hmoty. Vyšetrením jeho hladiny v krvi sa dá predpokladať poškodenie obličiek.
Odhad glomerulovej filtrácie výpočtom podľa rovnice CKD-EPI umožňuje posúdiť štádium chronickej choroby obličiek.
Bielkoviny patria medzi látky, ktoré plnia v ľudskom tele obrovské množstvo dôležitých úloh: udržujú pH, prenášajú rôzne látky, informujú o výžive, zabezpečujú imunitu, zúčastňujú sa zrážania krvi, prispievajú k toku krvi udržiavaním tlaku, podporujú chemické reakcie ako enzýmy, tvoria aj zložku genetickej výbavy ako chromozómy. Miestom tvorby bielkovín je najmä pečeň, odstraňovanie bielkovín prebieha viacerými orgánmi: obličkami, tráviacim, dýchacím aj močovopohlavným systémom. Vyšetrenie celkových bielkovín z krvi poukazuje na zmenu zloženia bielkovín (vždy zapríčinenú chorobou) alebo na poruchy hospodárenia s vodou.
Sodík (Na) a draslík (K) sú základné minerály nevyhnutné pre bežné fyziologické procesy v tele. Tvoria rovnovážny systém, ktorý riadi hospodárenie s vodou v tkanivách a prispieva aj k správnej funkcii obličiek. Výraznejšia zmena ich hodnôt môže viesť k zmene krvného tlaku a ku vzniku opuchov.
CRP (C-reaktívny proteín) je bielkovina zo skupiny pentraxínov (tvorené 5 podjednotkami) viažucich vápnik. Syntetizuje sa v pečeni po stimulácii interleukínom 6. Názov tohto parametra bol odvodený od jeho schopnosti reagovať s polysacharidom C baktérie Streptococcus pneumoniae. C-reaktívny proteín je jedným z proteínov akútnej fázy, ktorého hladina v krvi stúpa ako nešpecifická odpoveď na infekčný alebo neinfekčný zápalový proces. Senzitivitou, ako aj rýchlosťou tvorby pri zápale je s ním porovnateľný iba sérový amyloid A (viskozita plazmy ani sedimentácia červených krviniek nemajú taký informačný potenciál ani dynamiku ako CRP). Viaže sa na zvyšky z rozpadnutých buniek (na bielkoviny, na fragmenty nukleových kyselín), čím urýchľuje ich odstraňovanie a zabraňuje tak tvorbe autoprotilátok. Má schopnosť aktivovať komplementový systém klasickou aj alternatívnou cestou. Pôsobí aj na krvné doštičky (metabolizmus prostaglandínov). Je to zápalový marker, ktorého hladiny sa pri akútnom bakteriálnom zápale (v závislosti od infekčnej nálože) zvyšujú rádovo v desiatkach násobkov v porovnaní s vírusovým zápalom alebo so stavmi bez zápalu, čo sa využíva na rozlíšenie vírusových a bakteriálnych infekcií a na stanovenie, či je vhodné indikovať liečbu antibiotikami. Vyšetrenie dvoch a viacerých hodnôt CRP v sére v časovom odstupe umožňuje zhodnotiť úspešnosť terapie. Hodnota CRP, vzhľadom na jeho nešpecifickosť, musí byť interpretovaná spolu s výsledkami iných laboratórnych vyšetrení alebo s klinickým nálezom u pacienta. CRP je spolu s interleukínom 6 markerom aj chronického zápalu ciev nízkeho stupňa (z angl. LGI), ktorý tvorí základ väčšiny dnešných civilizačných ochorení.
Základná chemická analýza moču sa zameriava na vyšetrenie pH a špecifickej hmotnosti moču. Zahŕňa kvalitatívny dôkaz prítomnosti bielkovín, cukru, ketolátok, bilirubínu, urobilinogénu, dusitanov, hemoglobínu a leukocytov. Má význam pre posúdenie funkcie obličiek a množstva filtrovaných látok.
Močový sediment poskytuje pohľad na organické a anorganické súčasti moču.
Celkové bielkoviny v moči (proteinúria) majú význam v diferenciálnej diagnostike poškodenia obličiek chorobným procesom (napr. zápalom, nádorom), na sledovanie vývoja proteinúrie v dlhodobom horizonte u diagnostikovaných ochorení obličiek a tiež na sledovanie terapeutického efektu u liečených pacientov (prejavom účinnej liečby je pokles proteinúrie).
Elektroforéza bielkovín moču - moč zdravého človeka obsahuje fyziologické množstvo bielkovín. Prekročenie tohto množstva a pozitívny výsledok bielkovín v moči býva zapríčinený spravidla patologickými (chorobnými) vplyvmi. Pri elektroforéze sa bielkoviny moču usporiadajú podľa svojej molekulovej hmotnosti a je možné odlíšiť rôzne typy proteinúrie (proteinúria je stav, kedy dospelý človek vylúči viac ako 150 mg bielkovín v moči za deň). Bielkoviny sa v moči môžu vyskytovať samostatne alebo spolu s inými látkami (napr. cukor, žlčové farbivá a pod). Na prebiehajúce ochorenie poukazuje výsledok väčšinou trvalej proteinúrie, kým prechodnú proteinúriu (dočasnú) možno nájsť aj po rozčúlení či nadmernej fyzickej námahe.
Ak potrebujete výsledky testov z balíka Močové cesty konzultovať, odporúčame vám tak urobiť s urológom, prípadne s internistom (vnútorné lekárstvo).
