Komplexný balík Postcovidový syndróm EXPERT obsahuje 24 testov. Oproti balíku Postcovidový syndróm PLUS rozširuje diagnostiku o hormóny, ktorých regulácia zvykne byť po prekonaní Covid-19 narušená. Literárne zdroje uvádzajú, že približne do jedného roka po prekonaní ochorenia Covid-19 dochádza k úprave hormonálnych dysbalancií, ide však o individuálnu záležitosť.
Prečo absolvovať tieto testy?
Význam testovania
Covid-19 je ochorenie celého tela, hoci vstupnou bránou infekcie sú horné dýchacie cesty a prednostne postihuje pľúca. Výskyt ACE-receptorov v bunkách rôznych orgánov tela vysvetľuje celotelové šírenie vírusu, poškodzovanie rôznych orgánov a s tým súvisiacu značnú premenlivosť chorobných prejavov u rôznych pacientov. Vírus má značne uľahčenú situáciu v prípade, ak infikuje osobu s prostredím už poškodeným inými chorobami alebo chorobnými stavmi – pravdepodobnosť niečoho takého stúpa s vekom infikovanej osoby. Objednaním balíka Postcovidový syndróm EXPERT overíte stav kondície viacerých orgánov tela po prekonaní Covid-19 v prípade, že aj mesiace po ochorení pociťujete určitý zdravotný diskomfort.
Výskyt
Ako postcovidový syndróm označujeme pretrvávanie orgánových symptómov cca od 12. týždňa po ochorení až na neurčito. Stupeň závažnosti priebehu ochorenia Covid-19 nevypovedá o pravdepodobnosti výskytu postcovidového syndrómu, t. j. aj ľahký priebeh prekonania ochorenia môže byť nasledovaný postcovidovým syndrómom. Približne 50 % pacientov s miernou a ťažkou formou Covid-19 malo následne postcovidový syndróm.
Príznaky
Postcovidový syndróm sa prejavuje symptómami a patologickými nálezmi rôznych orgánov tela a ich výskyt, kombinácia a stupeň závažnosti sa môžu u rôznych pacientov líšiť.
Celkové: tzv. post-SARS-sickness syndróm (únavový syndróm) v dôsledku hypokorticizmu a hypotyreózy, chrípke podobný syndróm (subfebrility, bolesti svalov a kĺbov)
Krv: aktivácia zrážania krvi spôsobuje poruchy orgánov vytváraním mikrotrombov
Koža a kožné adnexy: postcovidové prsty (1. svrbivé alebo bolestivé začervenania typu makúl, papúl, deskvamácií ulcerácií, 2. prsty imitujúce omrzliny), celotelové svrbenie (urtika), ekzém na krku a hrudníku, celotelový exantém, pityriasis rosea, masívne vypadávanie vlasov
Zmysly: strata čuchu a chuti (23 %)
Dýchací systém: ťažoba na pľúcach, zadýchavanie pri bežnej aktivite (34 %), citlivosť hrtana, pokašliavanie (31 %), nemožnosť zhlboka sa nadýchnuť (pociťovanie blokády v hrudníku)
Srdce a cievy: búšenie srdca, bolesti na hrudníku, dýchavica, poruchy rytmu, vysoký krvný tlak (z obličkového poškodenia). Nálezy: kardiomyopatia (stresová, takotsubo), myokarditída (s pseudoinfarktovým EKG), trombóza koronárnych artérií, hlboká žilová trombóza, pľúcna embólia, poškodenie hypoxiou alebo ischémiou (ruptúra plaku alebo nerovnováha medzi dopytom a ponukou kyslíka v mikrovaskulárnom priestore), chronický nízkostupňový zápal cievnej steny
Obličky a močový systém: inkontinencia moču (3-12 %), nešpecifické poškodenie obličiek prejavujúce sa hematúriou, proteinúriou a poklesom filtračnej schopnosti obličiek (GF) o 30-50 %, zníženie tvorby erytropoetínu s vplyvom na krvotvorbu v kostnej dreni, zníženie tvorby vitamínu D
Tráviaci systém: problémy s prehĺtaním, strata chuti do jedla, chudnutie (6-17 %), inkontinencia stolice (3-12 %)
Pečeň, žlčník a žlčové cesty, pankreas: nafukovanie, grganie, zvýšená plynatosť, zápcha, poruchy trávenia (v dôsledku pečeňovej dysfunkcie 14-60 % alebo nešpecifickej cholangoitídy s cholestázou)
Endokrinný systém: nadmerné močenie a smäd (prechodný rozvoj diabetes mellitus v dôsledku akútnej inzulitídy), poruchy menštruačného cyklu a dysfunkcia semenníkov spolu s poruchou plodnosti (z dysbalancie hormónov znížený estradiol, znížený progesterón, zvýšený prolaktín, zvýšené FSH, zvýšené LH a degenerácie spermatogénneho epitelu), prechodné poruchy štítnej žľazy v dôsledku narušenia spätnoväzbových regulácií štítnej žľazy (↓TSH, ↓fT4, fT3), závraty a ortostatická hypotenzia (v dôsledku hypokorticizmu)
Nervový systém: kvalitatívne aj kvantitatívne poruchy vedomia, bolesti hlavy (17,5 %), psychické problémy (úzkostné a panické ataky 15 %), poruchy spánku (hyposomnia, ansomnia), mozgová príhoda, encefalitída, polyneuropatia, neurovegetatívna dysautonómia (syndróm posturálnej tachykardie), príznaky podobné roztrúsenej skleróze (sclerosis multiplex), neurovegetatívne ochorenia typu Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba.
Teraz Vám podrobne vysvetlíme, čo budeme testovať a prečo:
TSH (tyreotropín) je hormón produkovaný bunkami podmozgovej žľazy. Regulačným spôsobom ovplyvňuje metabolizmus buniek štítnej žľazy a tvorbu a sekréciu hormónov štítnej žľazy. Je „rýchloobrátkovým“ hormónom, t. j. jeho hladina rýchlo reaguje na chorobné procesy regulačnej osi štítnej žľazy a pri nasadení liečby aj na vhodnosť či nedostatočnosť dávok. Po prekonaní ochorenia Covid-19 dochádza často k poklesu jeho hodnôt v krvi.
FSH (folikuly stimulujúci hormón, folitropín) je hormón produkovaný v prednom laloku podmozgovej žľazy. Po prekonaní ochorenia Covid-19 nachádzame prechodne v krvi zvýšené hodnoty tohto hormónu.
Prolaktín je hormón produkovaný v prednom laloku podmozgovej žľazy. Po prekonaní ochorenia Covid-19 nachádzame zvýšené hladiny tohto hormónu v krvi, ktoré môžu znižovať produkciu testosterónu a spermií u muža so všetkými následkami, vrátane porúch erekcie, zvýšenej citlivosti a zväčšenia prsníkov.
Estradiol je hlavný ženský pohlavný hormón produkovaný vo vaječníkoch, v malom množstve aj v kôre nadobličiek. Býva nazývaný aj ako ochranný faktor pred rozvojom civilizačných ochorení. Po prekonaní ochorenia Covid-19 dochádza k poklesu jeho hodnôt v krvi.
Testosterón je steroidný hormón produkovaný semenníkmi. U muža je zodpovedný za vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov, svalovej a kostnej hmoty a typického mužského ochlpenia, rast hrtana (a s tým spojenú zmenu hlasu), fertilitu a typicky mužské správanie a myslenie. Vekom sa jeho hladina v krvi znižuje, čo môže byť príčinou tzv. syndrómu mrzutého muža (z angl. Irritable Male Syndrome, IMS). Prekonanie ochorenia Covid-19 môže spôsobiť nízke hladiny testosterónu v krvi.
Kortizol je steroidný hormón produkovaný najmä v kôre nadobličiek. Ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, má tlmivý účinok na imunitný systém. Dlhodobo zvýšené hodnoty kortizolu v krvi prispievajú k rednutiu kostí a poruchám metabolizmu cukrov. Do krvi sa vyplavuje ako odpoveď organizmu na stres (mentálny, fyzický), pričom súčasne dochádza k zvýšeniu hladiny cukru v krvi (zdroj energie na zvládnutie stresu). Po prekonaní ochorenia COVID-19 nachádzame v krvi znížené hodnoty kortizolu aj u tých pacientov, ktorým počas ochorenia neboli podávané glukokortikoidy ako terapia. Tieto znížené hodnoty kortizolu sú jednou z príčin únavového syndrómu v rámci postcovidového obdobia.
Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch. Tým, že sa vitamín D vytvára v organizme a účinkuje cez vlastný receptor, mali by sme ho radiť skôr k steroidným hormónom ako k vitamínom. Keďže existuje len veľmi málo potravín, ktoré priamo obsahujú vitamín D, zaraďujeme slnečné svetlo, pomocou ktorého sa vitamín v koži človeka vytvára, k neoceniteľným pomocníkom v získavaní jeho optimálnych hladín – v našom podnebnom pásme hlavne v letnom období. Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má vitamín D aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať – priamo či nepriamo – viac než 2 000 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu (cez reguláciu génovej expresie). Posilňuje imunitný systém (cez zvyšovanie tzv. cytotoxicity makrofágov a aktivity buniek imunitného systému – NK-buniek, zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom aspoň čiastočne a za určitých okolností bráni deleniu rakovinových buniek. Predovšetkým v lokalitách ako prostata, hrubé črevo, koža a prsník niekedy vyvoláva aj priamo smrť rakovinových buniek. Pôsobí teda aj protirakovinovo.. Poškodenie obličiek koronavírusom počas ochorenia Covid-19 môže narušiť tvorbu vitamínu D a v krvi v postcovidovom období nájdeme extrémne znížené hladiny tohto vitamino-hormónu (t. j. príčiny zníženia hladiny vitamínu D v krvi sú kombinované).
Vitamín C patrí medzi vitamíny rozpustné vo vode. Väčšina živočíchov napĺňa svoju potrebu vitamínu C prostredníctvom vlastnej syntézy. Človek toho nie je schopný kvôli zriedkavej genetickej poruche a je odkázaný na príjem vitamínu C v strave. Z potravín obsahujú najvyššie množstvá vitamínu C (v klesajúcom poradí) paprika, čierne ríbezle, petržlenová vňať, brokolica, chren, ružičkový kel, červená kapusta. Ako antioxidant zneškodňuje voľné radikály. Existuje vo 2 formách: kyselina askorbová (redukovaná forma) a kyselina dehydroaskorbová (oxidovaná forma). Ľudské telo obsahuje účinný mechanizmus (najmä vďaka fungovaniu látok s obsahom SH skupiny ako glutatión a cysteín), ktorý bráni vzniku oxidovanej formy. Celý organický život je v podstate založený na enzymatických dejoch a nebyť antioxidantov, voľné radikály, vedľajší produkt metabolizmu, ale aj infekcie a vonkajšie toxíny by spôsobili rozvrat metabolizmu. V čase stresu a choroby preto vzniká extrémny dopyt po vitamíne C a tu niekde tkvie aj základ jeho všestranného stabilizačného vplyvu na funkcie metabolizmu. Vitamín C môžeme označiť ako integrálny prvok metabolizmu. Vitamín C je termolabilný. Absolútny nedostatok vitamínu C vedie ku skorbutu, čo je v našich podmienkach, vzhľadom na dostatok pestrej stravy, nevyskytujúce sa ochorenie. Prejavy chronického mierneho nedostatku vitamínu C sú však v populácii časté a u vybraných skupín obyvateľstva (ženy užívajúce perorálnu antikoncepciu, tehotné ženy, starší ľudia, pacienti dlhodobo užívajúci salicyláty a kortikoidy a fajčiari, u ktorých je potreba vitamínu C vyššia až o 60 – 100 %) je potrebné na to cielene myslieť. Mierny nedostatok vitamínu C sa prejavuje najmä zvýšenou fragilitou kapilár s tvorbou petechií, suchou pokožkou a sliznicami, častými infekciami, zápalom ďasien, zdĺhavým hojením rán a poruchami kĺbov.
Žlčové kyseliny sa metabolizujú v pečeni a slúžia ako marker normálnej činnosti pečene. Sú to steroidné zlúčeniny, ktoré vznikajú oxidáciou cholesterolu. Sú obsiahnuté v žlči a tvoria jej významnú zložku. Tieto kyseliny hrajú významnú úlohu pri trávení lipidov, v metabolizme cholesterolu a jeho odstraňovaní z organizmu. Primárnymi žlčovými kyselinami sú kyselina cholová a chenodeoxycholová. Tieto kyseliny vznikajú v bunkách pečene (hepatocytoch) syntézou z cholesterolu. Regulácia ich vzniku je založená na princípe spätnej väzby – pokiaľ je ich koncentrácia vysoká, ich syntéza je brzdená a, naopak, je urýchlená ich sekrécia do žlče. V krvi sa žlčové kyseliny transportujú viazané na bielkoviny. V portálnej krvi je vysoká koncentrácia žlčových kyselín, ktorá sa však znižuje činnosťou pečene. Pokiaľ pečeň pracuje správne, dokáže odstrániť z krvi až 80 % kyseliny cholovej a 60 % kyseliny chenodeoxycholovej počas jedného prietoku. Táto schopnosť je využívaná ako indikátor pečeňovej funkcie.
Zinok je stopový prvok, ktorý tvorí súčasť veľkého množstva enzýmov a koenzýmov, zúčastňuje sa metabolizmu cukrov, bielkovín, syntézy DNA, RNA a hemoglobínu, transportu CO2, zastáva úlohu v životnom cykle buniek a podporuje rast kostí, funkciu zraku a činnosť mozgu. Má silné antioxidačné účinky, je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému, štítnej žľazy a má viacero funkcií pre kožu (hojenie rán, tvorba kolagénu). Nedostatok zinku môže spôsobovať poškodenia zraku, narušenie reprodukčnej schopnosti, zväčšenie prostaty, poruchy rastu, zápaly kože, vypadávanie vlasov, oslabenie imunitného systému, bolesti kĺbov a psychické poruchy. Nadbytok zinku narúša vstrebávanie železa a medi, čo môže neskôr spôsobovať nedostatok týchto prvkov.
Vyšetrenie krvného obrazu s diferenciálnym rozpočtom bielych krviniek umožňuje odhaliť anémiu a tým zhoršené zásobenie tkanív kyslíkom, infekciu či poruchu imunitného systému a vysloviť podozrenie na poruchy zrážania krvi a riziko vzniku krvných zrazenín.
Fibrinogén je bielkovina tvorená pečeňou. Pri poškodení cievnej steny sa mení na fibrín, ktorý sa zúčastňuje procesu zrážania krvi a zastavenia nežiaduceho krvácania. Naopak, pri nežiaducom zápale cievnej steny, najmä chronickom zápale nízkeho stupňa, ktorý predstavuje základ všetkých dnes známych civilizačných ochorení, jeho dlhodobo zvýšené hladiny vytvárajú možnosť tvorby krvných zrazenín so všetkými následkami.
Glukóza (ľudovo označovaná aj ako cukor) je jednoduchý sacharid, ktorý plní úlohu hlavného a rýchleho zdroja energie pre bunky. Pri ochorení diabetes mellitus sa glukóza nevie dostať dovnútra buniek (bunky hladujú) a zostáva v podobe zvýšenej hladiny v krvi. Hladinu glukózy v krvi (zvýšenie, zníženie) ovplyvňuje viacero hormónov. V postcovidovom období môže prechodne dôjsť k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi v takom rozsahu, že to spĺňa kritériá diagnózy diabetes mellitus.
ALT (alanín-amino transferáza) je enzým prítomný vo vnútri buniek (v cytoplazme) viacerých tkanív. Je dôležitý pre tvorbu aj odbúravanie aminokyselín, a teda aj metabolizmus dusíka, ale význam má aj pre metabolizmus glukózy. Pre správnu funkciu potrebuje tento enzým derivát vitamínu B6. Zvýšenú aktivitu ALT nachádzame pre narušení celistvosti buniek (najmä pečene a červených krviniek).
AST (aspartát-amino transferáza) je enzým nachádzajúci sa vo vnútri buniek, a to v cytoplazme (60 %) a v mitochondriách (40 %). Jeho najväčšia aktivita je v srdci, pečeni a v kostrovom svalstve. Pri narušení celistvosti buniek sa uvoľňuje do krvného obehu. Index AST/ALT (deRitisov index) vyšší ako 0,7 svedčí o závažnejšom ochorení (výrazné poškodenie buniek), pri ktorom sa do krvného obehu uvoľní aj množstvo AST prítomné v mitochondriách.
GMT (v literatúre aj ako GGT) je gama-glutamyl transferáza – enzým s najvyššou koncentráciou v pečeni. V pečeňovej bunke je umiestnený blízko povrchu (membrány), preto sa ako jeden z prvých uvoľňuje pri poruchách pečene a žlčových ciest (napr. aj v dôsledku poškodenia liekmi či alkoholom).
ALP (alkalická fosfatáza) je enzým, ktorý sa nachádza v membránach buniek, v dôsledku čoho funkčne súvisí s aktívnym transportom látok. V ľudskom organizme sa nachádza v pečeni, kostiach, čreve, obličkách, leukocytoch a v placente vo forme izoenzýmov. Je citlivým ukazovateľom intra- alebo extrahepatálnej cholestázy (hromadenia žlče), ktoré sprevádza svrbenie (spôsobené žlčovými kyselinami). Hladiny ALP sa vyšetrujú pri chorobách pečene, žlčníka a žlčových ciest a pri chorobách kostí.
Celkový bilirubín (Bi) je žlto-oranžové farbivo a produkt metabolizmu hému (obsahuje železo), ktorý nachádzame v červených krvinkách, ale aj v mnohých bielkovinách (ako myoglobín, peroxidáza, cytochrómy). Bilirubín a jeho metabolity sa produkujú denne v slezine, pečeni a v kostnej dreni a spôsobujú typické zafarbenie žlče, stolice a moču. Patologické hladiny bilirubínu nachádzame pri chorobách červených krviniek, sleziny, pečene, žlčníka a žlčových ciest, srdca, infekčných ochoreniach, nádoroch a metastázach. Pri nadmernom množstve bilirubínu v organizme pozorujeme žlté zafarbenie kože a slizníc, žltačku (icterus).
Interleukín 6 je prozápalový polypeptid. Má veľmi krátky čas aktivácie a spoľahlivo informuje o zápalovom procese aj vo včasných štádiách. V ľudskom tele ho produkujú M1 makrofágy počas normálnej zápalovej odpovede na infekciu a poškodenie. Pri metabolickom syndróme dochádza k nahromadeniu M1 makrofágov do tukového tkaniva (dysbalancia tuk.tkaniva) a k zvýšenej produkcii IL-6 aj iných cytokínov, čo spôsobuje štruktúrne poškodenie endotelových buniek ciev, následne aj ich funkcie (dysfunkcia), a rozvoj aterosklerózy, ktorá ako zápalové ochorenie stojí na začiatku mnohých civilizačných ochorení. Interleukín 6 pôsobí aj na inzulínový receptor, čo spôsobuje abnormálne vyplavovanie inzulínu a poruchy metabolizmu glukózy.
IgE (imunoglobulín E) je protilátka zo skupiny tzv. reagínov. U zdravého človeka sú jeho hladiny v krvi nízke. V organizme má selektívnu distribúciu, časť je viazaná regionálne – v lymfatických uzlinách, v dýchacom a v tráviacom systéme a časť je viazaná na povrch mastocytov (žírne bunky) na slizniciach a v spojivách. V cytoplazme mastocytov sa nachádza veľké množstvo granúl. Pri kontakte IgE s antigénom (alergénom) dochádza k degranulácii mastocytov a k uvoľneniu aktívnych látok typu histamín, heparín, serotonín. Zvýšené hladiny IgE v krvi nachádzame pri alergiách a parazitárnych infekciách. Pri podozrení na poruchy imunity sa hodnoty IgE posudzujú komplexne spolu s ostatnými triedami a podtriedami imunoglobulínov a s klinickým stavom pacienta.
Cystatín C a výpočet GF. Cystatín C je malý proteín, ktrorý produkujú všetky jadrové bunky ľudského tela rovnakou rýchlosťou. Vylučovanie cystatínu C výlučne obličkami umožňuje vyšetrením jeho hladiny v krvi a výpočtom GF (=glomerulárna filtrácia) odhaliť aj veľmi včasné poruchy obličkovej funkcie bez nutnosti zbierať moč.
Základná chemická analýza moču sa zameriava na vyšetrenie pH a špecifickej hmotnosti moču. Zahŕňa kvalitatívny dôkaz prítomnosti bielkovín, cukru, ketolátok, bilirubínu, urobilinogénu, dusitanov, hemoglobínu a leukocytov. Má význam pre posúdenie funkcie obličiek a množstva filtrovaných látok.
Vyšetrenie močového sedimentu poskytuje informáciu o organických aj anorganických súčastiach moču.
English
